Naše Motto


„Každá škola má byť ako ohnivko v reťazi, v ktorej sa jeden článok spája s druhým a tak sa vytvorí súvislosť celku“ Ján Amos Komenský

Get Adobe Flash player

Kontakt

Základná škola s materskou školou
Ulica sv. Gorazda 1
Žilina, 01008
Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Základná škola 041/5656878

Materská škola 041/5253779

Školská jedáleň 041/5656534

FAX 041/5656878


Presný čas

Projekt APROGEN – pre intelektovo nadané deti

 

Autorkou Projektu APROGEN ( alternatívny program edukácie nadaných) je PhDr. Jolana Laznibatová, CSc.. Prvá experimentálna trieda bola zriadená v Bratislave 1. septembra 1993.

K 1. januáru 1998 bola oficiálne zriadená Škola pre mimoriadne nadané deti v Bratislave a

1. septembra 1999 k nej pribudlo 8 - ročné gymnázium.

Pokusné overovanie Projektu bolo schválené MŠ SR v roku 1993 a bolo ukončené a vyhodnotené dňa 25. mája 2007 v Bratislave.

V súčasnosti sa realizuje tento alternatívny projekt vzdelávania na 28 školách v SR.

 

V našej škole( ako jedinej v okrese) sa Projekt alternatívnej starostlivosti o intelektovo nadané deti – skupinová integrácia realizuje od školského roku 2003- 2004.

 

Špecifiká organizácie Projektu APROGEN

▪ vyučovanie sa začína aj končí rozhovorom v komunitnom kruhu

▪ výučba informatiky a anglického jazyka od 1. ročníka

▪ výučba nového predmetu "Obohatenie" ( žiaci sa učia vyhľadávať informácie a pracovať

s nimi

prostredníctvom práce s encyklopédiami, internetom a odbornou literatúrou)

▪ výučba druhého cudzieho jazyka v 5.ročníku

▪ menší počet žiakov v triedach

▪ ročníkové práce žiakov spojené s ich obhajobou

▪ slovné hodnotenie v 1. - 4. ročníku

▪ sebahodnotenie, ako súčasť hodnotenia žiaka

▪ výber detí na základe psychologického vyšetrenia a IQ testov

▪ výber pedagógov prostredníctvom systému testov

▪ možnosť delenia žiakov do výkonnostných skupín v ročníku

▪ k dispozícii sú doplnkové učebné materiály

▪ priebežné odborno – metodické školenia pedagógov

▪ sieť spolupracujúcich 28 škôl na Slovensku s triedami pre intelektovo nadané deti

▪ výmena skúseností s partnerskými školami v Česku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku

a Holandsku

▪ evidencia žiakov na jednotlivých školách, v príslušných PPP a v koordinačnom

centre v Bratislave

▪ psychológ pre každú školu zodpovedný za diagnostiku detí a psychologický

servis v triedach

 

Kritériá výberu do tried pre mimoriadne intelektovo nadané deti

Zákonný zástupca zapíše svoje dieťa do školy a podá na riaditeľstve tunajšej školy prihlášku do tried pre deti s intelektovým nadaním. Prihláška je k dispozícii pri zápise do 1. ročníka, na riaditeľstve tunajšej školy a je možné ju stiahnuť aj na našej webovej stránke.

Diagnostika prebieha v spolupráci s Centrom pedagogicko – psychologického poradenstva a prevencie v Žiline na základe psychologických testov podľa pokynov a identifikačných zásad vypracovaných autorkou projektu.

Testy sa uskutočňujú v mesiacoch apríl a máj príslušného školského roku.

Dieťa, ktoré bude zaradené do tohto výchovno - vzdelávacieho programu musí splniť všeobecne platnú a medzinárodne uznávanú hranicu nadania (130 a viac).

Rozhodnutie o zaradení do tohto vzdelávacieho modelu dostane písomne príslušná škola, ako aj zákonný zástupca dieťaťa.

Žiak môže byť do tried pre ntelektovo nadané deti zaradený aj počas školského roku. Na základe psychologického vyšetrenia môže byť doporučený na tzv. trojmesačný diagnostický pobyt. Dieťa zaradíme do príslušného ročníka, kde je tri mesiace pozorované učiteľmi. Po ukončení pobytu schvaľuje pedagogická rada, na základe odporúčania vyučujúcich, prijatie, alebo neprijatie žiaka do danej triedy. Pozorovací pobyt je možné v niektorých prípadoch predĺžiť so súhlasom pedagogickej rady.

Návrh na zaradenie dieťaťa do výchovno - vzdelávacieho programu pre intelektovo nadané deti podáva jeho zákonný zástupca, škola, alebo pedagogicko - psychologická poradňa.

Vyradenie žiaka z tohto vzdelávacieho programu môže nastať v prípadoch:

▪ žiak nedosahuje očakávané výsledky

▪ nerozvíja sa v súlade s očakávaním, postupy programu nie sú v jeho prípade

účinné

▪ nároky kladené na dieťa mu spôsobujú vážne problémy

▪ na žiadosť rodiča

V prvých štyroch prípadoch je potrebné psychologické a špeciálnopedagogické vyšetrenie. V poslednom prípade, keď o vyradenie požiadajú rodičia, rozhodne o vyradení riaditeľ príslušnej školy bez ohľadu na výsledky odborných vyšetrení.

 

Psychologický servis žiakov v triedach pre intelektovo nadané deti

Medzi intektovo nadanými deťmi je veľká variabilita v osobnostnom vývoji a v správaní. Nadaní jedinci majú väčšie emocionálne a sociálne problémy, ako ich ostatní rovesníci. Asynchrónny vývoj intelektovo nadaných detí spôsobuje, že tieto deti sú oveľa citovo zraniteľnejšie, intenzívnejšie prežívajú mnohé javy, ktoré niektorí z nás ani nezaregistrujú.

Ako uvádza Laznibatová[1] vývinová nerovnomernosť sa prejavuje vo viacerých oblastiach:

▪ intelektovo - motorická

▪ intelektovo - senzomotorická

▪ intelektovo - verbálna

▪ intelektovo - emocionálna

▪ intelektovo - sociálna

Mnohé problémy nadaných sa môžu správnym prístupom vo vyučovacom procese redukovať. Napriek tomu však sú aj situácie, keď sa problémy v určitej miere objavia. Najčastejšie sú to:

1. problémy v sociálnom správaní

▪ objavujú sa sklony k vodcovstvu, alebo priveľkej dominancii, sebapodceňovanie, strach z odmietnutia spolužiakmi, uzavretosť, pocit nepochopenia, vyčleňovanie sa z kolektívu

2. hyperaktivita

3. denné snenie

4. perfekcionizmus, ktorý sprevádzajú búrlivé prejavy

▪ hysterické prejavy, afekt, sebaobviňovanie, depresívne stavy.

V mnohých prípadoch nestačí len citlivý prístup v komunikácii, ale pomoc psychológa.

Psychologický servis v triedach pre mimoriadne intelektovo nadané deti má dve úrovne. Prvá je potrebná pri identifikácii a diagnostike nadania a zaraďovania nadaného dieťaťa do Projektu APROGEN. Druhá úroveň spočíva v starostlivosti o žiakov počas celého štúdia. Ak má dieťa problém a chce ho riešiť, psychológ mu je k dispozícii. Osvedčili sa nám aj konzultácie a poradenstvo pre rodičov nadaných detí.

Psychológ, ktorý pôsobí v našej škole ako koordinátor nadaných tried navštevuje deti aj na vyučovacích hodinách. Zúčastňuje sa aj školení psychológov, ktoré organizuje autorka Projektu APROGEN, ako aj niektorých spoločných podujatí učiteľov a žiakov.

 

Vo vyučovacom procese intelektovo nadaných žiakov uplatňujeme predovšetkým:

- zohľadňovanie špeciálnych výchovno - vzdelávacích potrieb žiakov

- individuálny prístup k žiakom zo strany učiteľa

- dialóg na úrovni partnerstva

- nedirektívny prístup

- veľký dôraz sa kladie na pedagogický takt

- akceptuje sa vlastné individuálne tempo jedinca a špecifiká jeho vývinu

- vo vyučovaní sa vlastný akceptuje názor žiaka

- pozitívne hodnotenie práce

- rozvíjanie a stimulovanie poznatkovtvorivým prístupom

- podporujeme tímovú spoluprácu

- akceptovanie nezvyčajných riešení problémov

- vedieme žiakov ku schopnosti vytvorenia si vlastného názoru, ale aj k diskusii o probléme na úrovni partnerstva

- slovné hodnotenie

- dôležité miesto vo vyučovaní má sebahodnotenie žiakov, ktoré je aj prílohou vysvedčenia

 

Metódy a formy práce s intelektovo nadanými deťmi

Vo vyučovacom procese intelektovo nadaných žiakov využívame predovšetkým tieto metódy a formy vyučovania:

- heuristické

- experiment

- problémové úlohy

- divergentné úlohy, induktívne úlohy

- analýza a syntéza

- tvorivé úlohy, didaktické hry

- pozorovanie a manipulácia s predmetmi

- tvorba referátov a prezentácia

- projektové vyučovanie, práca v tíme, individuálna práca

- vyhľadávanie informácií, samoštúdium

- učenie hrou

- učenie komunikovaním

- učenie objavovaním

 

Formy hodnotenia v triedach pre intelektovo nadané deti

Hodnotenie nadaných vyžaduje od učiteľa mnoho taktu a profesionalizmu.

Nadané dieťa je ctižiadostivé a často kladie na seba priveľké nároky. Často sú nad jeho reálne možnosti. Dieťa sa potom uzatvára do svojho vnútra, často táto skutočnosť vedie k sebapodceňovaniu, pocitu neúspešnosti až neschopnosti.

Aj keď nám môže zdať, že jedinec je sebavedomý, často je práve naopak veľmi citlivý a ľahko zraniteľný. Hodnotenie je teda jednou z možností, kde nadaným môžeme pomôcť stanoviť si reálne ciele, viesť ich k utváraniu si adekvátneho obrazu o svojej osobnosti. Hodnotenie má byť pozitívne, spravodlivé, objektívne, verbálne i názorné. Hodnotenie je netransparentné, nezverejňuje sa pred ostatnými žiakmi, ani sa nevystavuje na nástenky v podobe tabuliek, grafov či bodov.

Hodnotenie v našich triedach realizujeme písomne i ústne, pričom používame rôzne formy: kreslenie tváričiek, ktorých výraz vystihuje spokojnosť s prácou, maľovanie časti z celku, lepenie samolepiek, pridávanie lupienkov do papierových kvietkov, písanie ocenení do svojich vrecúšok, prilepenie ďalšej časti obrázku a podobne.

V našich triedach realizujeme tri druhy hodnotenia:

1. Sebahodnotenie má v našich triedach osobitné postavenie. Snažíme sa deti viesť k tomu, aby sa vedeli správne ohodnotiť, dokázali sa oceniť a vytvárali si postupne obraz o sebe. Snažíme sa ich viesť k tomu, aby našli svoje nedostatky a snažili sa ich odstrániť. Ale predovšetkým chceme dosiahnuť to, aby odhaľovali svoje silné stránky a boli na ne hrdé. Túto formu hodnotenia delíme na:

▪ každodenné sebahodnotenie - v zošite, na pracovnom liste, pri záverečnej komunite

▪ mesačné sebahodnotenie - formou pochvalných listov

▪ polročné sebahodnotenie - prílohak vysvedčeniu

▪ koncoročné sebahodnotenie - prílohak vysvedčeniu

▪ sebahodnotenie po obhajobe ročníkovej práce - ústne pri hodnotení obhajoby

2. Hodnotenie kolektívom spolužiakov

Hodnotenie práce spolužiakov sa zdá byť deťom jednoduchšie, ako hodnotenie svojich výkonov. Snažíme sa ich preto viesť k tomu, aby k hodnoteniu pristupovali s taktom a dôrazom na kladné stránky. Nakoľko žiaci nielen hodnotia výkony spolužiakov, ale sú aj oni hodnotení zo strany ostatných, pristupujú k tejto činnosti empaticky. Tento druh hodnotenia používame:

pri hodnotení dlhodobých projektov

▪ pri hodnotení tímovej práce

▪ pri hodnotení realizácie referátov

▪ pri hodnotení správania sa jednotlivca

Najčastejšie tieto hodnotenia prebiehajú ústnou formou. Písomná sa vyskytuje len

v prípade hodnotenia správania sa jednotlivca, ale táto forma je anonymná a prísne tajná. Deti si odovzdávajú lístočky s hodnotením v obálkach do papierovej schránky. Ak potrebuje niekto prediskutovať s ostatnými hodnotenie, s ktorým nesúhlasil, prípadne chce svoje správanie vysvetliť, či ospravedlniť, dostáva túto možnosť na triednickej hodine, alebo v diskusii v komunitnom kruhu.

3. Hodnotenie učiteľom

V tomto prípade ide o posúdenie práce žiakov samotným učiteľom. Dôležitým faktorom je vyzdvihovanie kladných stránok osobnosti, povzbudzovanie a nehodnotenie negatívnej stránky výkonu dieťaťa. Nevhodné je tiež porovnávanie výkonov jednotlivcov navzájom, nie je vhodnézaraďovať do vyučovacieho procesu často ani súťaživé hry. Ak učiteľ porovnáva výkony, tak len terajší výkon určitého žiaka s jeho minulým výkonom.

Pedagóg sa na vyučovaní snaží znížiť akcent konkurencie na minimum a v žiadnom prípade nehodnotí prácu žiaka pred celou triedou. Ocenenie potrebuje každé dieťa, ktoré sa snažilo a dospelo k nejakému výkonu. Pochvala a spravodlivé hodnotenie zo strany učiteľa je dôležitá aj z toho dôvodu, že učiteľ vedie deti k sebahodnoteniu.

Hodnotenie v 1. - 4. ročníku je slovné. Ku slovnému hodnoteniu na vysvedčení sa prikladá aj príloha "Sebahodnotenie" , ktorú si vypracuje každý žiak samostatne. Táto príloha sa prikladá k vysvedčeniu aj žiakom na II. stupni, pričom v týchto ročníkoch sú už žiaci hodnotení známkami. Počas klasifikačného obdobia ich učitelia hodnotia bodovým systémom, ale aj slovne.

Na konci klasifikačného obdobia sa výkon žiaka vyhodnotí percentuálne a príslušnou výslednou známkou. Výhodou tohto hodnotenia je to, že odpadá stres zo zlých známok, dieťa si počas klasifikačného obdobia môže nazbierať body "navyše", ktoré získava za svoju aktivitu. Takto teda nie sú hodnotené jeho jednotlivé (aj negatívne) výsledky, ale jeho celkový výkon za určité obdobie. Nadané deti teda postupne vedieme k vypestovaniu si zodpovednosti za svoju prácu, ale aj k umeniu vedieť si stanoviť adekvátne ciele a hranice svojho výkonu.

 

 

 

 

Výchova a vzdelávanie intelektovo nadaných detí

Vyučovanie u nás v nadaných triedach prebieha v priateľskej atmosfére, na úrovni partnerského vzťahu medzi žiakom a učiteľom. Vyučovací proces je prispôsobený nadpriemernej úrovni detí, učivo i priebeh vyučovacej hodiny je prispôsobený ich požiadavkám. Majú možnosť pracovať vlastným tempom, rozsah učiva sa prehlbuje a obohacuje podľa potrieb jednotlivcov. Po skončení svojej práce môžu deti oddychovať na koberci a venovať sa svojej záľube. Deti majú možnosť venovať sa hlbšie problematike, o ktorú javia záujem. Učiteľ v triede je skôr koordinátorom detskej práce, direktívny prístup tu nie je možné uplatňovať, deti by takúto osobnosť neprijali.

Nadaný žiak potrebuje vedenie učiteľa skôr vo forme podpory, opory, chápavého prístupu a porozumenia. Osobnosť dieťaťa akceptujeme a podporujeme v jeho silných stránkach.

Ak dôverujeme my jemu, tak dôveruje aj ono nám.

Nadaní majú veľkú potrebu diskutovať o probléme, alebo naopak nekomunikovať s okolím do tej doby, pokiaľ sa nedopracujú k riešeniu. Vytvárajú si vlastné postupy, preto učiteľ musí byť nielen trpezlivý, ale aj prístupný novým nápadom.

I

Pri plánovaní vyučovania prihliadame na mnoho faktorov, ktoré ho ovplyvňujú:

▪ charakteristické prejavy nadaných detí

▪ edukačné potreby nadaných detí

▪ uplatňovanie základných prístupov a metód vo vyučovaní

▪ modifikácie obsahu a procesu vyučovania nadaných

▪ modifikácie prostredia v triedach

▪ vytvorenie vhodných pracovných podmienok pre učiteľov

 

Modifikácie obsahu v triedach pre intelektovo nadané deti

Nadané deti potrebujú množstvo nových informácií, preto učivo viac prehlbujeme, rozširujeme a snažíme sa priberať nové témy, ktoré deti zaujímajú.

Vďaka rýchlemu mysleniu nie je ani ich písomný prejav a úprava taká, akú by sme vyžadovali v bežnej triede. V prvom ročníku sa učia písať najskôr tlačeným písmom, písaný prejav pribudne neskôr. A to nielen preto, že grafomotorika nadaných zaostáva za ich intelektuálnym vývinom, ale aj preto, lebo druh tlačeného písma ovládajú už pri vstupe do školy.

 

Modifikácie procesu v triedach pre intelektovo nadané deti

V samotnom procese vyučovania využívame metódy, ktoré podporujú hlavne tvorivé myslenie a aktivitu detí. Ich činností musíme často komplikovať ťažšími úlohami, pretože potrebujú veľa samostatnosti a premýšľania.

Vyučovanie začína rannou komunitou, kde navodíme pracovnú atmosféru a oboznámime deti s témou a plánom dňa. Nasleduje práca s informáciami – vyhľadávanie, výmena, spracovanie. Nakoniec sa uskutoční prezentácia výsledkov práce, zhodnotenie a spätná väzba.

Počas vyučovania využívame predovšetkým:

▪ učenie hrou

▪ učenie objavovaním

▪ učenie komunikáciou

 

 

 

 

 

Učenie hrou – hravé dni v triedach pre intelektovo nadané deti v našej škole

Učiteľky využívajú počas vyučovania nielen svojpomocne vytvorené didaktické pomôcky, hravú formu aplikujú aj v pracovných listoch. Z tohto dôvodu sme v našej škole zaviedli "hravé dni". Prebiehajú priebežne, podľa potreby a záujmu detí v jednotlivých ročníkoch. Obsah učiva, úlohy, aktivity, pracovné listy, formy a metódy sa prispôsobia téme dňa, ktorá sa postupne prelína vo všetkých vyučovacích hodinách.

Niektoré dni prebiehajú len v určitých ročníkoch, niektoré vo všetkých triedach v rovnaký deň. Príprava trvá niekoľko dní, pretože vyžaduje nielen zostavenie úloh a zozbieranie informácií, ale často aj kostými a mnoho iných pomôcok. Deti získavajú teda dôležité informácie nielen počas tohto dňa, ale určitý čas pred jeho uskutočnením sa. Celú prípravu sprevádza nadšenie, ktoré prenášajú nielen deti na rodinných príslušníkov, ale aj učiteľky na celé svoje okolie.

 

Učenie objavovaním – tvorivé dielne v triedach pre intelektovo nadané deti v našej škole

Vnímanie je charakteristické svojou globálnosťou, deti vnímajú komplexne – zrakom, hmatom, sluchom a kinestetickými orgánmi. Dôležitým fenoménom je vzbudenie zvedavosti u detí. Potom už stačí len usmerňovať ich kroky k poznaniu. Pri tejto forme učenia sa nám veľmi osvedčili práce v tvorivých dielňach ( ročníky 1. 4.). Prebiehajú raz do mesiaca, v každom ročníku v iný deň, pretože témy tvorivých dielní vychádzajú predovšetkým z učiva predmetu OBOHATENIE a to je v každom ročníku iné. Tvorivé dielne trvajú celý deň, teda deti pokračujú v práci aj popoludní, kde učiteľky vystrieda vychovávateľka. Téma tvorivej dielne je rozpracovaná tak, aby pokryla vyučovanie všetkých vyučovacích predmetov, ale pri zachovaní podmienky, že deti musia hlavne tvoriť. Učebné činnosti sú zamerané na praktické využitie schopností a vedomostí, ktoré už deti doteraz získali.

 

Učenie komunikovaním prebieha v našich triedach formou rozhovorov, tvorbou referátov a projektov, prácou s encyklopédiami, odbornou literatúrou, slovníkmi. Deti sa učia vyjadrovať svoje názory a pocity, prezentovať svoju prácu pred spolužiakmi.

Veľmi sa nám osvedčili konferencie, pri ktorých si deti pripravia príspevok podľa témy danej konferencie. Pracovať na príprave môžu aj doma s rodičmi, ktorí sa môžu zúčastniť danej konferencie a odprezentovať príspevok spolu s dieťaťom. Veľmi dobrou súčasťou tohto vyučovania sú obhajoby ročníkových prác. Na príprave ročníkovej práce pracujú deti celý školský rok. Téma je ľubovoľná, nemusí súvisieť s učivom v škole. Je vyberaná dieťaťom len podľa jeho osobného záujmu. Pomáhať im v nižších ročníkoch môžu rodičia, ale len po formálnej stránke práce. Vo vyšších ročníkoch umožňujeme deťom vypracovať prácu aj vo dvojiciach.

Touto formou vedieme žiakov k samostatnosti, tvorivému a zodpovednému prístupu kpráci, k správnemu vystupovaniu a rétorickému prejavu na verejnosti.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nadané dieťa v škole:

 

Odborníci udávajú tieto základné osobnostné znaky intelektovo nadaných detí :

- zvýšená senzitivita, citlivosť až precitlivenosť a „chudobné“ medziľudské vzťahy. K tomu sa pridávajú ešte rôzne osobnostné znaky, ktoré sa pohybujú v spektre od hyperaktivity, impuluzívnosti cez kľudné, vyrovnané, tiché deti, až po uzavreté, introvertné deti. Všetky intelektovo nadané deti sú výrazné individuality už od útleho veku.

Očakávanie, že nadané dieťa bude dobré, slušné, poslušné, poriadkumilovné, disciplinované, tiché, spôsobné, je mylné.

Preto nadané deti majú často prejavy ako problémové deti, často bývajú nerozpoznané v škole. Je to preto, že škola pozitívne hodnotí nielen vedomosti, ale do známok premieta aj prejavy správania. Preto sú lepšie v škole hodnotené deti bystré (obyčajne jednotkári, dvojkári), ktoré dokážu byť poslušné a prispôsobivé, ale nie deti vysoko intelektovo nadané.

Navyučovacích hodinách s klasickým spôsobom vyučovaniasa nudia, čo môže spôsobovať problémy so správaním, predovšetkým u chlapcov vo vyššom veku. Zo strany pedagóga potrebujú zvláštny prístup a starostlivosť.

Intelektovo nadané dieťa je dieťa s akcelerovaným kognitívnym vývinom, ktoré pri dostatočnej motivácii a tvorivosti za adekvátnej stimulácie zo strany prostredia dosahuje v porovnaní so svojimi rovesníkmi výnimočné výkony v jednej alebo viacerých intelektových činnostiach.
Celková úroveň jeho intelektových schopností spadá do pásma horných 2% populačného ročníka /IQ nad 130/.
Nie vždy sa musí prejaviť nadpriemernými výkonmi v škole.

Tieto deti sú ťažšie prispôsobivé, často trpia pocitmi neistoty, nedôvere voči okoliu. Preto sú nazývaní "osamelí bežci". Majú ťažkosti v sociálnej oblasti, keďže majú celkovo "chudobné" interpersonálne vzťahy a to pri komunikácii s rovesníkmi rovnakého fyzického veku. Viac vyhľadávajú a uprednostňujú kontakt s deťmi rovnakého intelektového a mentálneho veku, ako s deťmi rovnakého chronologického veku. Najlepšiu interakciu majú však jednoznačne v komunikácii s dospelými.

Roedell, Jackson, Robinson (1992) potvrdzujú, že sa zistila pozitívna korelácia medzi inteligenciou nadaných detí a ich sociálnymi znalosťami, ale nie medzi ich inteligenciou a ich skutočným sociálnym správaním. Preto sú často považované za neprispôsobivé, problematické až problémové deti.

Intelektovo nadané dieťa je vystavené negatívnemu hodnoteniu za svoje prejavy, ktoré sú spôsobené práve spomínaným nerovnomerným disharmonickým vývinom - a samo za to nemôže. Je treba pri výchovnej i vzdelávacej práci s nadanými deťmi pracovať s nimi inak. Možno ich enormne zaťažiť bez znakov únavy po výkonovej stránke, ale je nutná otvorená, rovnocenná komunikácia, možnosť povedania všetkých argumentov, ktoré však musia byť racionálne zdôvodnené. Vtedy sú intelektovo nadané deti ochotné ich prijať, akceptovať a realizovať.

Zdôrazňujeme ešte raz: v práci s nadanými deťmi je potrebný tolerantný, nedirektívny prístup, rovnoprávna partnerská komunikácia vo forme dialógu v škole aj doma.

Ako najzávažnejšie dôsledky tohto vývinu u nadaných detí v rámci osobnostných vlastností sa prejavujú: zvýšená citlivosť, zraniteľnosť, introvertné osobnostné črty, znížená komunikatívnosť a sociabilita. Sú to deti nezávislé na ostatných, ťažšie prispôsobivé, celkove sú odolné voči pracovnej záťaži, ale nie voči citovej záťaži. Veľké problémy majú s komunikáciou s inými a sociálnou integráciou, začlenením sa v rámci skupiny.

Je treba zdôrazniť, že vysoko intelektovo nadané dieťa, ktoré je v sociálnej komunikácii veľmi zdržanlivé, utiahnuté, celkove nedostáva toľko podpory a povzbudenia, koľko pre svoj špecifický vývin potrebuje. Odborníci aj výskumne potvrdzujú ťažkosti v sociálnej oblasti medzi týmito deťmi a ich rovesníkmi. (Zaffran, Colangelo, 1979, Penderwis, Howley, 1990, a iní) Zistilo sa však, že pokrok v kognitívnom vývine je len relatívny, oproti pokroku v sociálnej oblasti (Schautz, 1975). Zaujímavé sú v tomto kontexte zistenia Roedella a kol., 1989), potvrdzujúce pozitívnu koreláciu medzi inteligenciou nadaných detí a ich skutočným sociálnym správaním, ktoré je často problémové.

Sociálne IQ je u nadaných detí rôzne, v bežnej škole nemajú prakticky žiadnych kamarátov v dôsledku rozdielnych záujmov. Tieto deti nemajú šťastie nájsť si vekovo rovnakých priateľov tými istými záujmami, ako majú oni, preto potom dochádza k vývinu v špirálovom efekte:

Nadaným deťom je potrebné pripraviť adekvátne podmienky na rozvoj ich potenciálu. Je nepochybné, že na rozvoj svojho nadania a talentu potrebujú aj špeciálne formy vzdelávania a na takéto vzdelávanie aj kvalitne pripravených učiteľov. Na Slovensku sú hlavné odborné a metodické aktivity sústredené na pracovisku Školy pre mimoriadne nadané deti. Mnohé intelektovo nadané deti v škole trpia psychickými, psychosomatickými ťažkosťami, počnúc nechuťou k učeniu, cez rôzne poruchy správania až po ťažšie emocionálne poruchy.

Nadané dieťa sa začína v škole nudiť alebo upozorňuje na seba, vykrikuje nahlas výsledky, prípadne si začína vymýšľať rôzne spôsoby, aby si spríjemnilo pobyt v triede.

Iným problémom nadaného dieťaťa v škole je to, že sa uňho môžeme stretnúť s vývinovými nerovnosťami: napr. ak je dieťa bystré po psychickej stránke, môže zaostávať po fyzickej.

Na základe našich skúseností môžeme potvrdiť, že existujú 4 typy intelektovo nadaných žiakov v klasickej škole. Rozdeľujeme ich nasledovne:

1.prvý typ nadaného dieťaťa je bezproblémové dieťa – optimálne začlenené, dobre prispôsobené a spokojné zo školou

2.druhý typ nadaného dieťaťa – je aktívne až hyperaktívne dieťa, ktoré rýchlo chápe, dobre si pamätá a ak je nepochopené zo strany učiteľa javí sa ako problémové dieťa v správaní, alebo ako dieťa, ktoré nepatrí k nadaným jedincom, stráca záujem o školu a vzdelávanie, hľadá spôsoby ako na seba upozorniť – často nevhodným spôsobom.

3.tretí typ nadaného dieťaťa – v bežnej škole sú uzavreté, ťažšie komunikatívne deti, ktoré nedokážu otvorene protestovať proti takýmto, z ich hľadiska – neprimeraným postupom školy. Takýto typ nadaného dieťaťa hľadá riešenie v úniku z reálneho sveta do sveta denného snenia, uzatvára sa do seba. Tieto typy väčšinu času v škole pretrpia.

4.štvrtý typ nadaného dieťaťa – tiché, neobjavené, neprejavené, nadané deti. Veľkým nešťastím preň a jeho rodičov je, že učitelia ho veľmi často v triede nerozpoznajú, neidentifikujú. Ak nie sú ich záujmy rozvíjané -záujem o školu a všetko, čo s ňou súvisí, upadá.

Intelektovo nadané dieťa a jeho rodič

 

Rodičia bývajú často prvými pozorovateľmi, ktorí si všimnú výraznejšie výkony svojho dieťaťa v niektorej oblasti a hľadajú pomoc, ako ho ďalej viesť, aby niečo nezanedbali a zároveň podporili jeho celkový zdravý vývin.

Preto Vám predkladáme základné odporúčaniaprerodičov, prevzaté od Joan Freeman - prezidentky Európskeho poradenského združenia pre vysoké schopnosti a matky štyroch detí, ako ich formulovala vo svojej knihe Clever Children (Múdre dieťa) :

 

ØBuďte svojmu dieťaťu blízki. Počúvajte ho a rozprávajte sa s ním. Komunikácia medzi dieťaťom a rodičom začína narodením, takže nikdy nie je dosť skoro začať s ňou. Neodkladajte ju, nie je príhodnejší čas ako práve teraz. Nechajte hoci i vyzváňať telefón - váš hovor je možno menej dôležitý ako to, čo vám práve dieťa chce povedať.

ØSnažte sa udržať život svojho dieťaťa aktívnym a zaujímavým. Chodievajte s ním von, meňte prostredie, v ktorom sa pohybujete, čo najčastejšie. Snažte sa kupovať knihy a časopisy, ktoré by ho mohli zaujímať a rozprávajte sa s ním o tom, čo je v nich. Zoznamujte ho so všetkými – i bežnými – činnosťami, ktoré v priebehu dňa robíte, vrátane varenia, žehlenia, nakupovania a pod.

ØDoprajte dieťaťu, nech napĺňa svoj záujem o čokoľvek, čo ho zaujíma. Aj keď tomôže byť pre vás nudné počúvať stále to isté, snažte sa záujem zdieľať s dieťaťom, prejdite knižnicu a dajte mu k dispozícii všetko, čo sa jeho záujmu týka. Neskôr bude samostatnejšie a samo si bude zháňať informácie.

ØSnažte sa pomôcť dieťaťu nájsť jeho vlastný záujem, skôr než naplniť svoje ambície alebo rozhodovať, ktorý záujem je pre dieťa vhodný vzhľadom k jeho veku a pohlaviu. Nadané deti sú často „dobré“ vo viacerých alebo v mnohých smeroch a je ťažké rozhodnúť, o čo majú záujem skutočný. Snažte sa ich preto zoznámiť so základmi mnohých odborov; dieťa bude robiť najlepšie to a bude najšťastnejšie v tom, čo naozaj chce robiť.

ØOceňte to, čo dieťa robí dobre, ale aj to, čo sa snaží robiť dobre. Niekedy sa zdá, že nadaným deťom všetko ide, že je pre ne všetko jednoduché - a ako rodičia zabúdame ich úsilie ohodnotiť. Spojte pochvalu s návrhom, čo by dieťa mohlo urobiť ďalej, naviac, čím výsledok vylepšiť – bystré dieťa to ocení. Potrebuje pocit, že má stále vašu podporu.

ØNechváľte sa schopnosťami svojho dieťaťa, nestavajte proti sebe jeho schopnosti a „neschopnosť“ iných, zvlášť v prítomnosti dieťaťa. Dostávate ho tým do psychologicky nevýhodnej situácie. Pochvala samotnému výkonu dieťaťa, toho, čo samo urobíje niečo iné a je namieste.

 

ØAj dieťa potrebuje čas na urovnanie myšlienok, pocitov, „ničnerobenie“ rovnako ako dospelí. Nechajte ho občas „hľadieť do stropu“ alebo oddávať sa dennému snívaniu a na druhej strane – aj nadané dieťa by sa malo hrať. Rovnako ako ostatné deti potrebuje svoj čas na hranie.

ØBuďte so svojim dieťaťom, keď vás potrebuje.Vedieť, kedy zasiahnuť a kedy len dať najavo, že „ste pri ňom“, je vecou rodičovskej senzitivity a empatie. Neexistuje recept na žiadnu situáciu - vždy sa musíte rozhodovať znova.

ØSprávajte sa tak, ako chcete, aby sa správalo vaše dieťa. Ak niečo inak hovoríte a inak robíte, nadané dieťa to veľmi rýchlo pochopí. Nehovorte mu, aby si šlo čítať, ak sa sami dívate na televíziu. Vzťah, ktorí medzi vami existuje, sa môže nesúladom reči a činu len narušiť.

ØNemusíte sa správať stále len ako „rodič“.Snažte sa kontrolovať pocit, že robíte vždy všetko najlepšie. V menej významných veciach dajte dieťaťu slobodu, nech môže robiť veci, ako samo chce, čo najčastejšie.

ØJe rozdiel medzi príkazom a povzbudením k činnosti. Niekedy nerozoznáme príkaz, tlak na dieťa vo vlastnom rodičovskom správaní, ale ľahko ho odhaľujeme u iných rodičov. Možno aj samotné dieťa vám dokáže dať najavo, kedy sa cíti byť pod tlakom príkazu a kedy vníma povzbudenie.

ØNadané dieťa nie je dôvodom na to, aby ste vždy ospravedlňovali jeho správanie.Nadané deti chápu rýchlejšie pravidlá správania v rodine i mimo nej. Nerobte výnimky, neospravedlňujte ho. Ak napr. vyžaduje v obchodečokoládu a urobí "scénu", nevravte si "je príliš nadané, je pre neho veľmi ťažké vyrovnávať sa so životom". Nie je to pre neho o nič ťažšie, ako pre ktorékoľvek iné dieťa.

ØNezabúdajte, že s dieťaťom môžte aj odpočívať, relaxovať, doprajte si spoločné chvíle radosti. Často sa môžete cítiť unavení zo stálych otázok alebo situácií, do ktorých vás aktívne a tvorivé dieťa dostáva. Nezabúdajte ani popri tom podporovať jeho záľubu v učení sa novému.

ØDieťa je stále dieťaťom. Ak je vaše päťročné dieťa mimoriadne nadané, buďte na to hrdí. Ale nezabúdajte, že má len päť rokov a že potrebuje vašu pomoc, keď sa mu nedarí zapnúť si zips, alebo si poreže prst – rovnako, ako keď chce, aby ste mu odpovedali na otázky, ktoré vám často kladie.

 

 

 

 

 

 

 



[1]LAZNIBATOVÁ, J.: Nadané dieťa - jeho vývin, vzdelávanie a podporovanie.Bratislava: IRIS, 2001. 244 s. ISBN 80-88778-32-8

Copyright © 2017 Základná škola s materskou školou, Ulica sv. Gorazda 1, Žilina  Rights Reserved.